Východ či západ?

Plačem lebo dnes zasa zašlo slnko
a ja viem že vyjde až zajtra
a ty noc, do mňa šípom strelíš
na nepoznanie ma zmeníš
zvíjať budem sa pohltená túžbou
zomriem a vstanem z mŕtvich
len nechaj ma ísť správnym smerom
nenes ma tam kde aj sama seba zrádzam
nedávaj mi krídla, lebo neviem lietať
neuč ma slobode,lebo ubíja mi zmysly....
Už vychádza slnko a má zas pravdu
slabosti noci nech zmiznú mi z hlavy
veď každý pred tebou už bol ten pravý....

Potápanie

Topíme svet v slzách nevinných detí
V náreku chudoby a biedy
V miliónoch sústrastných slov
V objatiach mŕtvych tiel
V samozrejmej pomoci
V tichej závisti
V samote a strachu
Topíme svet a my klesáme s ním

Diabol neexistuje

Diabol sa trápi nad skutkami ľudí
On vie,že každý z nás aspoň trochu smrdí
Peklo je plné, tak niet čoho sa báť
Veď aký horší trest mohol by nám dať?
Možno že peklom je tento náš svet
A diabla v podzemí naozaj niet
Asi len my sme si všetkému na vine
Preto v nás dobro nakoniec zahynie

Odchod slepeckých psov

Pohyb bledých tieňov v izbe snov
Narúša ten pokoj slepeckých psov
Poskočí srdce, cítiť prietok krvi
Možno tí poslední mali by byť prví
V podozrivom tichu voňajú im ruže
Kráčajú priamo z blata do kaluže
Zmorení tušením bižiacej sa smrti
Rozťahujú obojok čo roky ich škrtí
Slobodní bežia v ústrety onému svetu
Nech život dopovie už poslednú vetu
Umieraj bez strachu a bez trémy
Čo je mŕtve tak navždy ostane v zemi.

Kto som?

Som väzňom svojej duše
No možno sú len zlé časy
Na rúbanisku myšlienok
Sa strácam voľným štýlom
Zabúdam si spomínať
Čo dobré ešte ostalo
Život si nevyberá daň
Chcem platiť a nikto nemá účet
Obchádzam pravý smer
A teším sa z motýľa
Čo si prisadol na môj kvet
No ja mu nemám čo viac dať
Prázdno pocitov ma láka utiecť
Z doby, času a priestoru
V ktorom mi ostáva len kričať
Hoci nemám ani čo povedať
Smútok mi dobíja sny
A veľa krásy naozaj nevidím
Tesno mám v zovretých pästiach
Bojujem o priazeň nádeje
Smejem sa sama sebe
A hnevu dávam hladký priebeh
Som smetiskom túžob
Čo sa nemajú kam skryť keď prší
Klamlivé šťastie sa mi vyhýba
Asi vie že oňho príliš nestojím
Vidím až na dno hlúposti
A tá si je istá, že sa dobre skryla
Moja tvár má masku
A tak iní nevedia kto som
A ja viem kto som...
Hrám sa na človeka
Lebo len ľudia majú právo žiť
Hrám sa na pravdu
Lebo len tá má víťaziť
Hrám sa na lásku
Lebo len tá ma môže zachrániť.

Samota, bolesť, plač a otázka prečo?

Sucho v ústach, tichý strach
Zahalené v smutných tmách
Samota snov, bolesť zimy
Ja dnes kráčam s duchmi zlými

Samozrejmý svet

Otváram si samozrejmý svet
Kľúčikom po plechu šmátram
Dierky kam by vošiel niet
Dali mi zlý tak s tým rátam